Ǩeäin kovvõs Čeʹvetjäuʹrr – Polmak, 60–70 ǩm

Čeʹvetjäuʹrr – Opukasjäuʹrr – Iisakjäuʹrr, 19 ǩm

Čeʹvetjääuʹrest vueʹljeen jååʹđet vuõššân kuålvvši, jooǥǥi da jaauʹri kuâŋŋsi mieʹldd. Mâŋŋa dõʹst pääʹljes mâânn sieʹǩǩmieʹccest. Kuʹǩes da ǩeeʹʒʒes Sundijääuʹr vuäitt kâʹrvved jååʹttemǩeäin mieʹldd nuõrtibeäʹlnn leʹbe motorpieʹǩǩiraʹnni mieʹldd viõstârbeäʹlnn. Jõs vaʹlljääk viõstârbieʹl motorpieʹǩǩiraʹnni, hoʹhsse, što raʹnni da ǩeäin jie teänab õõut Sundijääuʹr saujjǩeeʹjjest, nâǥa puäđak Vuâskjääuʹr pikalõsääid čuõkku õõl viõstâr beäʹlnn. 

Ouʹddel ku puäʹđet Opukasjääuʹr tollstõõllâmpäikka, âlgg vuõʹššân kääʹlled Äylijooǥǥ rââst leʹbe mõõnnâd ǩeeʹjjmieʹldd motorpieʹǩǩjid rajjum moost. Nuʹtt 2 ǩm Opukasjääuʹrest lij nuʹbb tollstõõllâmpäiʹǩǩ. Tõt lij Njauddâmjooǥǥ saujjreeddast, sorččimoostâst 200 m jooǥǥ pââjas. Mâŋŋa Njauddâmjooǥǥ, kååʹtt lij peäglvaž luõssjokk, puäʹđet Silisjooǥǥ riddu, kååʹtt kääʹlet rââst leʹbe tuʹlvvääiʹj mõõnât troʹsse čõnnum võnnsin (võõnâs lij ââʹnnemnalla ǩieʹssmannust čõhččmännǥa). Võõnâs-säätt vääras jooǥǥ kuhttu reeddast lie plastikkčuuʹǩǩ, koin kaaunak kåbllamžuʹleätka. Maacctak tâma žuʹleätka mååust čuʹǩǩe še. Silisjooǥǥ vuåkrrǩeâmpp åårr Opukasjääuʹr reeddast Silisjooǥǥ kaalooǥǥâst nuʹtt 300 mettar vuâlasveeʹrd. Ǩeäin kueʹstlmest vuârtâʹlle pieʹccmieʹcc, tuõddârjõlggâz, jieʹǧǧ, kaʹlli, juõv da laaddu. Mäʹtǩǩ-kõskk poott Iisakjääuʹr meäʹccǩiõmppu.

Iisakjäuʹrr – Huikinvárjokk, 9 ǩm

Tuõddârčeäʹr moojjee jõlggâz, läädd da uʹcc vuåju. Ku leät jååttam 4 ǩm Iisakjääuʹrest tââʹv årra, puäʹđet palggsi räätktõʹǩǩe. Räätktõõǥǥâst lie kuõiʹt årra rätkkjeei pälggaz: jooʹtti vuäitt juäʹtǩǩed tââʹv årra Huikinvárjooǥǥ meäʹccǩiõmppu leʹbe jååʹtted ääppla Rousajääʹur meäʹccǩiõmppu. Räätktõõǥǥâst lij 5 ǩm mäʹtǩǩ kuhttu meäʹccǩiõmppu.

Nuʹbbnallšem mäʹtǩǩ-kõskk Iisakjäuʹrr – Rousajäuʹrr – Huikinvárjokk, 15 ǩm

Pääʹljes Rousajäurra rätkkai 4 ǩm tââʹv årra Iisakjääuʹrest. Lyöttijääuʹr tâʹvvǩeeʹjjest feʹrttai mõõnnâd pâʹjjel uʹcc vuåju. Tuõddârčeäʹrr da eža muõrteʹmes tuõddârõllâs vuârtâʹlle pälggaz kuâŋŋsest. Rousajääuʹr meäʹcckeâmpp lij Rousajääuʹr saaujbeäʹlnn, 9 ǩm ǩeeʹjjest Iisakjääuʹrest.

Rousajääuʹrest pääʹljes mäcc 6 ǩm määʹtǩ mååust väʹlddǩeäinnu da Huikinvárjoʹǩǩe. Rousajääuʹr meäʹcckeâmpast vueʹljeen pääʹljes mâânn jooǥǥ kuâŋŋad Rousajääuʹr årra da kârvv jääuʹr viõstârbeäʹlnn. Pääʹljes kaggââtt tuõddâr rõddja, koʹst kueʹstelm lie äävai. Huikinvárjooǥǥ meäʹcckeâmpp käunnai suõʹǩǩes tuõddârčeäʹr peeitast.

Huikinvárjokk – Čaarâjäuʹrr, 12 ǩm

Huikkimajooǥǥâst jååʹđet âlddsin muõrteʹmes tuõddârõllsest Čaarâjaauʹrid årra, koid mueʹtǩ luâdda. Pääʹljes mâânn Gálddoaivi da Njauddâm paalǥâskooʹddi kõskksaž ääid čõõđ ââlda Čaarâjääuʹr meäʹcckeâmp.

Čaarâjäuʹrr – Čuõmâsjäuʹrr, 11 ǩm

Pääʹljes mâânn muõrteʹmes tuõddârčieʹlj mieʹldd. Pälggaz kuâŋŋsest kaggõõtti Golmmesoaivi (379 m) čååʹǩǩest lij Lääʹddjânnam da Taarr raajjtiõtt. Ǩeäinn mââimõs ǩeâmpp lij Čuõmâsjääuʹr meäʹccǩeâmpp. Ǩeâmp tueʹǩǩen õlladvuõʹtte pâjjan Čuõmâsvääʹrr (435 m), mooččâs peiʹvven čåkka kuärŋŋai jooʹtti vuäʹǯǯ päʹlǩǩen mooʹččes kueʹstlmid Taʹrre da pâʹjjel põõstaijânnam.

Čuõmâsjäuʹrr – Polmakjäuʹrr, 13 ǩm

Pääʹljes mâânn Lääʹddjânnam da Taarr raaj kuâŋŋad ǩeäin tâʹvvǩeeʹjj årra, Polmakjääuʹr saujjǩeäčča. Jååʹttem loppmääʹtǩest Polmakjooǥǥ pâʹjjel mõõnât ǩeeʹjjmieʹldd sorččaimoost õõuti õõuti.